Runy

Runy sú veľmi zaujímavým typom písma, ktoré je pomerne náročné ako na písanie, tak aj na čítanie. A práve preto aj vznikli. Okultisti a mágovia v dávnych časoch potrebovali strážiť svoje tajomstvá pred pohľadom nevhodných očí. Neskôr tieto typy písiem prebrali aj čarodejnice a to nie len pre možnosti utajenia, ale hlavne pre ich zložitosť. Písmo sa dá totiž využiť na magické (či veštecké) účely práve vďaka tomu, že je treba sústrediť značné duchovné úsilie pri ich písaní. Mnohé runové abecedy sú navyše vytvorené tak, že sú „hranaté“, a teda sa ľahko vyrývajú či leptajú do rôznych materiálov a sú priam ideálne pri značení predmetov, výrobe amuletov a pod.

Existuje mnoho variánt runového písma, ale všetky vychádzajú hlavne z troch druhov: germánsky, anglosaský a škandinávsky. Tu je niekoľko príkladov:

Anjelská abeceda	Taktiež známa ako nebeská abeceda, používaná hlavne v ceremoniálnej mágii.
Malachim	Ďalšia abeceda občas prezývaná aj „jazyk mágov“, používaná vtakmer výlučne v ceremoniálnej mágii.
Rieka	„Prechod cez rieku“ – využívaná v ceremoniálnej mágii a samostatnými čarodejnicami.
Seax-wicca	Obľúbená abeceda v Sasskej wicci.
Thébska abeceda („abeceda čarodejníc“)	Často krát využívaná abeceda v čarodejníckych spolkoch, hlavne u Gardneriánov. Abeceda čarodejníc nie je celkom správnym pomenovaním.

Problémy – používanie rún prináša so sebou aj niekoľko problémov. (Uff?) Predovšetkým, pri runách nenájdeme dĺžne ani mäkčene, takže priamy prevod písmen našej abecedy do rún je takmer nemožný. Okrem toho, pri takomto používaní v podstate ani nie je problém rozlúštiť runový nápis. Runy takto vlastne len sťažia čítanie.

NAZAD